Radojičić: Dekada nije dovoljna da se problemi Roma reše 1Foto: BeoInfo

„U rešavanju problema inkluzije Roma moramo raditi svi zajedno. Pre svega, sa nadležnim ministarstvom i u skladu sa politikom Vlade Srbije.

Sa druge strane, lokalni nivo je mesto gde moramo imati konkretne rezultate, a Romi i njihova želja da učestvuju u rešavanju problema je neophodna da bismo išli u dobrom pravcu“, rekao je gradonačelnik Beograda Zoran Radojičić na zatvaranju Regionalne konferencije „Dekada inkluzije Roma: nasleđe, stečeno iskustvo, najbolji primeri i šta dalje?“, koja je počela u Starom dvoru 20. juna prikazom kulture romske zajednice, a završena je konferencijom 21. juna u Palati Srbija.

„Jedna dekada nije dovoljna da se ovi problemi reše i neophodna je stalna i dugoročna saradnja Roma i zajednice. Beograd kao lokalna samouprava sprovodi republičku Strategiju za aktivno uključivanje Roma i Romkinja u društvo od 2016. godine, kao i Strategiju unapređenja položaja Roma od 2009. godine. Planirana je i izrada Akcionog plana Grada Beograda za dalje unapređenje položaja Roma i to će nam u narednom periodu biti prioritet“, ukazao je on.

Radojičić je istakao da Grad Beograd učestvuje i u rešavanju problema neformalnih naselja, a jedan od glavnih ciljeva je ojačavanje romskih porodica u oblastima stanovanja, obrazovanja, socijalne zaštite, preduzetništva i zdravstva.

„Kada se govori o konkretnim potezima, možemo podsetiti da smo od 2014. godine pomogli 266 porodica u rešavanju stambenog pitanja. Pomogli smo pokretanje sopstvenog biznisa kod 50 porodica, a kroz delatnost Sekretarijata za socijalnu zaštitu organizujemo radionice i finansiramo projekte za obrazovanje mladih, ali i starijih Roma. Svi zajedno, uključujući i romsku zajednicu, moramo što češće razgovarati o problemima, prihvatati sugestije, jer je to jedini put da napredujemo. Nadam se da ćemo na sledećim skupovima imati još konkretnije rezultate“, kazao je Radojičić.

Ministar za rad, zapošljavanje, boračka i socijalna pitanja Zoran Đorđević naglasio je da sva društva moraju da se izbore sa stereotipima.

„Naš zajednički cilj je da izgradimo društvo u kome će se Romi u svim državama osećati slobodno, u kom mogu da rade i da im se pruži mogućnost da budu uspešni. Standarde u ministarstvu smo podigli na najviši nivo i želimo da uvedemo zakon o socijalnim kartama po principu Danske, ekonomski osnažimo žene ekonomskim preduzetništvom, pomognemo socijalno osetljive i sprečimo bilo kakvu diskriminaciju. Srbija se može smatrati bogatom jer ima mnogo manjina, na tome nam mnogi zavide i treba tu činjenicu da koristimo kao našu prednost. Zadatak svih nas, države, nevladinih organizacija ali i samih Roma je da svi budemo svesni svoje odgovornosti i učinimo sve šta možemo da se njihov položaj unapredi“, kazao je Đorđević.

Prisutnima se obratila i potpredsednica Vlade Srbije Zorana Mihajlović, koja je i predsednica Vladinog Koordinacionog tela za praćenje realizacije Strategije za socijalno uključivanje Roma i Romkinja. Ona je upozorila da je puno dnevnih problema sa kojima se susreću Romi i istakla da je veoma važno raditi, pored zdravstva, obrazovanja i zapošljavanja i na njihovom stambenom pitanju, zbog čega Srbija kroz IPA programe već troši oko 9,6 miliona evra.

„Za sada smo obezbedili bolje uslove za život za 700 Roma, a među njima je i 250 dece, koja danas žive u normalnim stanovima. Taj program se realizuje u 13 opština u Srbiji. Takođe, realizujemo i progam iz IPA definišući urbanističke planove i tehničku dokumentaciju za stanovanje. I trenutno pregovaramo novu IPA 2018. od 21 miliona evra, koji će služiti najvećim delom za stanovanje Roma i Romkinja“, naglasila je Mihajlović.

U uvodnom delu konferencije govorio je i predsednik Nacionalnog saveta romske nacionalne manjine, Dalibor Nakić.

„Izuzetno nam je drago što smo deo jednog ovakvog događaja na kome će se ne samo govoriti o problemima sa kojima se romska zajednica u regionu suočava, već će se razmeniti pozitivna iskustva učesnika i istaći primeri dobre prakse u oblasti inkluzije Roma. Veoma su važne preporuke koje će poteći sa konferencije, ali je još važnije na koji način će se pristupiti njihovoj realizaciji u budućnosti. Ono što svakako znam, to je da će preporuke stići na prave adrese i da će sa njima biti upoznati svi relevantni faktori u EU koji imaju uticaja na kreiranje programa sa ciljem unapređenje položaja romske zajednice“, rekao je Nakić.

Prema njegovim rečima podrška koju Evropska unija pruža procesu integracije Roma je od suštinskog značaja, jer, kako je rekao, Romi su trenutno najveća etnička manjina u Evropi koja broji između 10 i 12 miliona.

„Iz tog razloga proces inkluzije Roma ne sme biti prepušten samo pojedinim evropskim državama, već to mora biti zadatak EU u celini. Samo tako romska zajednica može doživeti preporod i ubrzanim tempom krenuti putem koji vodi ka boljoj budućnosti. Budućnosti u kojoj će romska deca biti ponosna na svoje romsko poreklo, gde će slobodno moći isticati svoj identitet, razvijati ga i afirmisati. Moram naglasiti da od procesa integracije Roma benefit imaju svi građani, a ne samo Romi. LJudski resursi unutar romske zajednice su neiskorišćeni. Adekvatnom tranzicijom od obrazovanja ka zaposlenju romska zajednica može dati doprinos ekonomskom razvoju i napretku, kako regiona zapadnog Balkana tako i Evrope u celini.“

Predsednik Nacionalnog saveta Roma takođe ocenjuje da je poslednjih nekoliko godina država Srbija mnogo učinila u oblasti unapređenja položaja Roma, što u pojedinim oblastima može predstavljati primer dobre prakse mnogim zemljama u okruženju.

Šefica političkog sektora Delegacije EU u Srbiji Nora Hajrinen naglasila je da su Romi najveća etnička manjina u Evropi.

„Evropska unija je partner Vlade Republike Srbije u procesu unapređenja položaja romske zajednice, izdvojili smo do 11,4 miliona evra za inkluziju, a planiramo da za rešavanje stambenog pitanja Roma izdvojimo još 20 miliona evra kroz zajedničke projekte. Na svima nama je da učestvujemo u unapređenju njihovog kvaliteta života i da svaka porodica živi bolje i bude potpuno integrisana u društvo“, kazala je Hajrinen.

Ambasadorka Slovačke Dagmar Repčekova zahvalila se svim učesnicima konferencije i ocenila je veoma uspešnom.

„Čuli smo mnogo primera kako život romske zajednice može da se promeni na bolje i ostvarili smo veoma dobru saradnju za budućnost. Da bi inkluzija bila uspešna naši glasovi moraju da se spoje, jer svi želimo samo jedno – dostojanstven život svih i ova konferencija je pokazala da je to moguće“, istakla je Repčekova.

Konferencija je održana u organizaciji Ambasade Slovačke Republike u Beogradu – tokom mandata predsedavanja OEBS-om – i Ministarstva za rad, zapošljavanje, boračka i socijalna pitanja Republike Srbije. U pripremi konferencije učestvovao je veliki broj programskih partnera iz redova domaćih i međunarodnih tela i organizacija, dok je glavni implementacioni partner bio Centar za istraživanja migracija iz Beograda.

Radojičić: Dekáda nestačí na riešenie problémov Rómov

„Pri riešení problému začleňovania Rómov všetci musíme spolupracovať. Predovšetkým, s príslušným ministerstvom a v súlade s politikou vlády Srbska. Na druhej strane, miestna úroveň je miestom, kde musíme dosiahnúť konkrétne výsledky, a Rómovia a ich túžba podieľať sa na riešení problémov je nevyhnutná na to, že sme sa vydali správnym smerom,“ povedal starosta Belehradu Zoran Radojičić na záverečnom ceremoniáli Regionálnej konferencie Dekáda začleňovania Rómov: dedičstvo, nadobudnutá skúsenosť, najlepšie príklady a čo ďalej?, ktorá sa začala na Starom dvore 20. júna prezentáciou kultúry rómskej komunity a skončila konferenciou 21. júna v Paláci Srbska.

„Jedno desaťročie nestačí na to, aby sa tieto problémy vyriešili a je nevyhnutná stála a dlhodobá spolupráca medzi Rómami a spoločenstvom. Belehrad, ako miestna samospráva, vykonáva od roku 2016 Republickú stratégiu aktívneho začleňovania Rómov a Rómok do spoločnosti, ako aj Stratégiu zlepšenia postavenia Rómov od roku 2009. Plánuje sa tiež vypracovať Akčný plán Mesta Belehrad na ďalšie zlepšenie postavenia Rómov, čo bude našou prioritou v nadchádzajúcom období, “povedal.

Radojičić poukázal na to, že Mesto Belehrad sa tiež podieľa na riešení problémov neformálnych osád a jedným z hlavných cieľov je posilnenie rómskych rodín v oblastiach bývania, vzdelávania, sociálnej ochrany, podnikateľstva a zdravotníctva.

„Keď hovoríme o konkrétnych krokoch, môžeme pripomenúť, že od roku 2014 sme pomohli 266 rodinám pri riešení otázky bývania. Pomohli sme rozbehnúť vlastný biznis v 50 rodinách a prostredníctvom Sekretariátu pre sociálnu ochranu organizujeme dielne a financujeme projekty na vzdelávanie mladých, ako aj starších Rómov. Všetci spolu, vrátane aj rómskej komunity, musíme hovoriť o problémoch čoraz častejšie, prijímať návrhy, pretože to je jediný spôsob, ako napredovať. Dúfam, že na ďalších stretnutiach budeme mať ešte konkrétnejšie výsledky, “povedal Radojičić.

Minister práce, zamestnanosti, záležitostí vojnových veteránov a sociálnych vecí Zoran Đorđević zdôraznil, že všetky spoločnosti musia bojovať proti stereotypom.

„Naším spoločným cieľom je vybudovať spoločnosť, v ktorej sa Rómovia vo všetkých krajinách budú cítiť slobodne, v ktorej budú môcť pracovať a dať im príležitosť na úspech. Zvýšili sme štandardy v ministerstve na najvyššiu úroveň a chceme zaviesť zákon o sociálnych kartách v súlade so zásadou Dánska, ekonomicky posilniť ženy ekonomickým podnikateľstvom, pomáhať spoločensky zraniteľným osobám a predchádzať akejkoľvek diskriminácii. Srbsko môže byť považované za bohaté, pretože má mnoho menšín a mnohí ľudia nám závidia na tom a túto skutočnosť musíme využiť ako našu výhodu. Úlohou nás všetkých, štátu, mimovládnych organizácií ale i samotných Rómov je, aby sme si všetci boli vedomí svojej zodpovednosti a aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme zlepšili ich postavenie, “povedal Đorđević.

Prítomných oslovila aj podpredsedníčka vlády Srbskej republiky Zorana Mihajlovićová, ktorá je zároveň predsedníčka Vládneho koordinačného telesa pre monitorovanie implementácie Stratégie sociálneho začleňovania Rómov a Rómok. Varovala, že je veľa každodenných problémov, ktorým Rómovia čelia, a poukázalo na to, že je veľmi dôležité pracovať, okrem zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnávania, aj na otázky ich bývania, čo je dôvod, prečo Srbsko už vynakladá, prostredníctvom programov IPA, približne 9,6 milióna eur.

„Zatiaľ sme poskytli lepšie životné podmienky pre 700 Rómov a medzi nimi je aj 250 detí, ktoré teraz žijú v normálnych bytoch. Tento program sa realizuje v 13 okresoch v Srbsku. Realizujeme aj program IPA definujúci územné plány a technickú dokumentáciu pre bývanie. V súčasnosti rokujeme o novej IPA 2018 vo výške 201 mil. eur, ktorá bude slúžiť z väčšej časti na bývanie Rómov a Rómok,“ zdôraznila Mihajlovićová.

V úvodnej časti konferencie vystúpil aj predseda Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny Dalibor Nakić.

„Sme veľmi radi, že môžeme byť súčasťou jedného takého podujatia, na ktorom sa bude nielen hovoriť o problémoch, ktorým čelí rómska komunita v regióne, ale sa budú aj vymieňať pozitívne skúsenosti účastníkov a vyzdvihovať príklady dobrej praxe v oblasti začleňovania Rómov. Veľmi dôležité sú odporúčania, ktoré vyjdú z konferencie, ale ešte dôležitejšie je, akým spôsobom sa v budúcnosti bude pristupovať k ich realizácii. To, čo určite viem je, že odporúčania sa dostanú na správne adresy a že s ními budú oboznámené všetky relevantné faktory v EÚ, ktoré majú vplyv na tvorbu programov s cieľom zlepšiť postavenie rómskej komunity,“ povedal Nakić.

Podpora, ktorú Európska únia poskytuje procesu integrácie Rómov, podľa neho, má podstatný význam, pretože, ako povedal, Rómovia sú v súčasnosti najväčšou etnickou menšinou v Európe, kde žije 10 až 12 miliónov Rómov.

„Z tohto dôvodu nesmie byť proces začleňovania Rómov ponechaný len na niektoré európske krajiny, ale musí to byť úlohou EÚ ako celku. Len tak môže rómska komunita zažiť renesanciu a zrýchleným tempom vykročiť na cestu, ktorá vedie k lepšej budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej budú rómske deti hrdé na svoj rómsky pôvod, kde budú môcť slobodne vyjadriť svoju identitu, rozvíjať a afirmovať ju. Musím zdôrazniť, že všetci občania, nielen Rómovia, majú benefit z procesa integrácie Rómov. Ľudské zdroje v rómskej komunite sú nevyužité. Adekvátnou tranzíciou od vzdelávania k zamestnaniu, rómska komunita môže prispieť k hospodárskemu rozvoju a pokroku v regióne ako západného Balkánu, tak aj v Európe ako celku.“

Predseda Národnostnej rady Rómov tiež odhaduje, že v posledných rokoch urobil štát Srbsko veľa v oblasti zlepšenia postavenia Rómov, čo v niektorých oblastiach môže predstavovať príklad dobrej praxe pre mnohé krajiny v regióne.

Vedúca politického sektora Delegácie EÚ v Srbsku Nora Hajrinenová zdôraznila, že Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe.

„Európska únia je partnerom vlády Srbskej republiky v procese zlepšovania postavenia rómskej komunity, vyčlenili sme takmer 11,4 milióna eur na inklúziu a plánujeme vyčleniť ďalších 20 miliónov eur, prostredníctvom spoločných projektov, na riešenie otázok bývania Rómov. Je na nás všetkých, aby sme sa podieľali na zlepšovaní kvality ich života a aby každá rodina žila lepšie a bola plne integrovaná do spoločnosti, “povedala Hajrinenová.

Slovenská veľvyslankyňa v Srbsku, Dagmar Repčeková, sa poďakovala všetkým účastníkom konferencie a vyhodnotila ju ako veľmi úspešnú.

„Počuli sme veľa príkladov, ako sa život rómskej komunity môže zmeniť k lepšiemu a do budúcnosti sme dosiahli veľmi dobrú spoluprácu. Aby inklúzia bola úspešnejšia, naše hlasy sa musia spojiť, pretože všetci chceme to isté – dôstojný život pre každého, a táto konferencia ukázala, že je to možné,“ povedala Repčeková.

Konferencia sa konala v organizácii Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade – počas mandátu predsedania OBSE – a Ministerstva práce, zamestnanosti, záležitostí vojnových veteránov a sociálnych vecí Srbskej republiky. Na príprave konferencie sa zúčastnilo veľké množstvo programových partnerov z domácich a medzinárodných telies a organizácií, pričom hlavným implementačným partnerom bolo Centrum pre výskum migrácií z Belehradu.

Zdroj: Danas / Národnostná rada Rómov

Pratite nas na našoj Facebook i Instagram stranici, ali i na Twitter nalogu. Pretplatite se na PDF izdanje lista Danas.

Komentari